Pravdepodobne v roku 1840 kúpil banský pozemok, na ktorom bol aj kaštieľ, barón Ottokar Jacobs (1811-1878). Nazval ho Matilda Huta, podľa svojej manželky, pretože peniaze pochádzali z jej vena. Pán barón vybudoval výrobňu reťazí a klincov a pri kaštieli bolo viac budov, ktoré však už dnes neexistujú. Manželstvo barónov bolo bezdetné, na rozdiel od jeho mladšieho brata Gustava Jacobsa, ktorý mal desať detí. Najstaršieho Gustavovho syna Ottokara Jacobsa  si strýko Ottokar adoptoval a zanechal mu celý svoj majetok. Barón Ottokar Jacobs ml. s manželkou Amandou Valkovou mali dvoch synov. Jedného pre neusporiadaný záhalčivý život vydedili a dedičom sa stal druhý syn Erno. Barónovi Erno Jacobsovi slúžil kaštieľ ako letné sídlo. Po smrti svojej manželky sa oženil druhýkrát. Za manželku si vzal svoju pomocníčku v domácnosti Helenku. Z Helenky sa stala nová pani barónka. Z ich manželstva sa narodila dcéra Amanda. Po roku 1948 musela Helenka kaštieľ opustiť. Presťahovala sa s dcérou do blízkej budovy. Prakovčania jej chodili pomáhať, kosiť lúky, hrabať seno. Po smrti manžela a v ťažkých povojnových časoch sa sama chytila gazdovstva. Údajne pomáhala i partizánom. Neskôr sa z Prakoviec odsťahovala i s dcérou do Čiech.

V opustenom areáli kaštieľa bol krátkodobo zriadený učňovský internát pre strojárskych učňov. Od 2. mája 1956 sa priestory kaštieľa zmenili na  domov dôchodcov. V roku 1960 sa začala výstavba novej budovy, aby sa mohla rozšíriť kapacita domova. Domov dôchodcov bol do 7. septembra 1961. Do objektov začali prichádzať deti s mentálnym a kombinovaným postihnutím.V roku 1961 bol domov dôchodcov premenovaný na Detský ošetrovateľský ústav. Prvé deti boli do ústavu premiestnené z Detskej psychiatrickej liečebne Hraň a súčasťou personálu boli rehoľné sestry. Dôchodcovia sa presťahovali do Ošetrovacieho ústavu v Jasove. V roku 1974 bolo zariadenie premenované na Ústav sociálnej starostlivosti (ďalej len ÚSS),  ktorý komplexne zabezpečoval služby pre mentálne a telesne postihnuté deti vo veku od 3 do 25 rokov.

V ÚSS Matilda Hute ošetrovateľská aj výchovno-vzdelávacia činnosť prebiehala v nevyhovujúcich priestorových podmienkach a pretrvával permanentný nedostatok pitnej vody, čo sťažovalo nácvik osvojovania hygienických návykov u klientov. Nedostatok kvalifikovaného personálu spôsobil vyšší počet klientov v jednotlivých výchovných skupinách. Pred kvalitou výchovno-vzdelávacieho procesu prevládala kvantita. No aj napriek tomuto neuspokojivému stavu boli vychovávatelia, ktorí svojou obetavou prácou pripravovali klientov na rôzne športové podujatia v rámci okresu, kraja či Slovenska i mimo republiku, kde dosahovali popredné umiestnenia. Výrobky z granulátu boli známe v širokom okolí. V roku 1993 nastupuje do funkcie riaditeľa Mgr. Ladislav Kóňa a hľadá možnosti riešenia humanizácie života klientov v ÚSS. Prostredníctvom predkladania projektov rozbieha rekonštrukciu priestorov bývalých Detských jaslí a Materskej školy v Prakovciach, kde sa 2.marca 1995 sťahujú klienti z Matilda Huty. V roku 1995 sa legislatívne mení názov ÚSS na DSS. Kapacita DSS – Nádej (vtedajší názov) bola 90 klientov. Po presťahovaní do zrekonštruovaných priestorov výchovno-vzdelávacia aj ošetrovateľská činnosť začína nadobúdať prvky progresu.

Riaditeľ Mgr.Ladislav Kóňa však hľadá ďalšie riešenia. Opäť prostredníctvom projektov rozbieha rekonštrukčné práce v Matilda Hute a 1.2.2006 sa DSS rozširuje o 45 mobilných klientov.